Vare le yelbulo

Waala

Yizie Wikipiideɛ
Wali language (Gur)
language, modern language
Aŋa yitaalombileOti–Volta Maale eŋ
CountryGhana Maale eŋ
Indigenous toNorthern Region, Ɔpa Wɛse Irigyin, Wala noba Maale eŋ
Ethnologue language status5 Developing Maale eŋ

A Wala bee Waala naŋ be Irigyin a Gaana. Ba kpoŋ zie e la Kamori noba naŋ zeŋ a Wa paaloŋ Wa ane a Wa gbandiŋeŋ. Ba kɔkɔre la Wali, naŋ paale Gur lamboore. A noba 84,800 naŋ yele a kɔkɔre 2013 yuoni.[1]ba laŋkpeɛbɛ la Birifor, Dagaaba, ane Vagla noba.[2]Ba sããkonnoŋ taa yitaaloŋ neŋ Gur-kɔkɔre, Senoufo ane Mande lamboore northern Côte d'Ivoire, Burkina Faso ane Mali. Neɛ yaga baŋ ba la neŋ Sudano-Sahelian koori ane Naayiri. Ba naaloŋ maŋ yi la ba sããkonnoŋ, a Wa-Na o saakonnoŋ yiri maŋ e tɛnɛ birikiri Nayiri a Wa poɔ. A yi 1921 noba noɔre sɔrebo a Gaana poɔ a Wala noba noɔre da eɛ 16,905, kyɛ ba naŋ da ba toɔŋ pɔge yiiri mine sɔre a Wa Desekyere. Ŋaa wuli ka a wagere na ba naŋ da ba pɔge. ba zaa sɔre a Wa Desekyere yi a Dagarti. Yele yaga zuiŋ, ba tɛɛtɛɛloŋ neŋ a Dagarti ane Wa yi la a zie naŋ ba naŋ da be a 1894, bana naŋ laŋ zeŋ neŋ a Wa-Na a naŋ e a Wala, ane bana naŋ leɛ a e a Dagarti noba. A yagroŋ ko a Dagarti da waa la kpoŋ bɛgebo eŋ pre-1894 yi a Wala a Desekyere ko Wa.[3]

Ziiri Mine Noba Naŋ Baŋ

[maaleŋ | Maale eŋ yizie]

Abdul-Rashid Pelpuo

Siita Sofo Hissan

Salma Mumin

Sommo Yizie

[maaleŋ | Maale eŋ yizie]

Tɛmpileti:Ethnic groups of Ghana

Tɛmpileti:Authority control


{{Ghana-geo-stub}

  1. https://www.ethnologue.com/language/wlx
  2. http://www.ethnologue.com/show_map.asp?name=GH&seq=10
  3. https://en.wikipedia.org/wiki/Wala_people#cite_ref-3