Nana Akufo-Addo

Yizie Wikipiideɛ
Nana Akufo-Addo
human
Sex or gendermale Maale eŋ
Country of citizenshipGhana Maale eŋ
Name in native languageNana Addo Dankwa Akufo-Addo Maale eŋ
Given nameNana Maale eŋ
Family nameAddo Maale eŋ
Date of birth29 Maakye 1944 Maale eŋ
Place of birthAccra Maale eŋ
FatherEdward Akufo-Addo Maale eŋ
SpouseRebecca Akufo-Addo Maale eŋ
ChildValerie Obaze, Gyankroma Akufo-Addo, Adriana Dukua Akufo-Addo, Edwina Nana Dokua Akufo-Addo, Yeboakua Akufo-Addo Maale eŋ
RelativeJacob Hackenburg Griffiths-Randolph, Ken Ofori-Atta Maale eŋ
Native languageTwi Maale eŋ
Languages spoken, written or signedTwi, Ga, English, French Maale eŋ
Occupationdiplomat, lawyer, politician Maale eŋ
Field of workeconomy Maale eŋ
Educated atNew College, University of Ghana, Lancing College, City, University of London, Holmewood House School Maale eŋ
Work locationAccra Maale eŋ
Affiliation stringPresident of the Republic of Ghana Maale eŋ
Member of political partyNew Patriotic Party Maale eŋ
Candidacy in election2016 Ghanaian presidential election, 2008 Ghanaian general election, 2012 Ghanaian general election, 2020 Ghanaian general election Maale eŋ
Religion or worldviewPresbyterianism Maale eŋ
Participant inWorld Economic Forum Annual Meeting 2020 Maale eŋ
Member ofEconomic Community of West African States Maale eŋ
Interested ineconomy, jurisprudence Maale eŋ
Ghana Place Names URLhttps://sites.google.com/site/ghanaplacenames/places-in-perspective/birthplaces#h.he9odspcr1x2 Maale eŋ

Nana Addo Dankwa Akufo-Addo,[1] (dɔgebo bebiri 29 Toloŋ kyuu 1944) e la Ghanaian pɔleteesa naŋ e Ghana yidaandɔɔ a yi 2017 saŋa.[2][3][4] O da e la Attorney General yi 2001 te tɔ 2003 ane Minister ko Foreign Affairs yi 2003 te tɔ 2007 Kufuor naaŋ wagere.[5]

Akufo-Addo piili la yidaandɔɔloŋ boɔbo 2008 poɔ ane 2012 poɔ la maale, a buyi zaa o maŋ gaa la Wɔɔ paate (NPP) bie yuori eŋɛ. A gbɛre buyi zaa eŋɛ o maŋ le la ko Kataweɛ paate bie: John Evans Atta Mills 2008 poɔ ane John Dramani Mahama 2012 poɔ. A 2012 general elections, naŋ da wa baare, o deɛ da ba sage a lɛ, a da de a yɛlɛ gaa ne kɔɔte na tage a electoral results, kyɛ Ghana supreme Kɔɔte da wuli ka Mahama la di a gyongyoŋ.[6]

Ba da la iri o la ka o e a Wɔɔ paate yidaandɔɔloŋ bie a bota soba kyaare ne a 2016 general elections, ŋa eŋ, o da tõɔ la Mahama deedee lɛ a deŋɛ eŋ ( naŋ di ne 53.85% yi a nuuri ), naŋ e a danweɛ soba Ghanaian presidential election poɔ neɛ naŋ ba be naaŋ kyɛ di ne yageroŋ deedee a foɔrɔ soba.[7] A da la e a danweɛ soba neɛ naŋ ba be naaŋ kyɛ daa yidaandɔɔ naŋ be naaŋ lɔɔ.

O la maale die la deedee ne yageroŋ a 2020 general elections eŋɛ a foɔrɔ sobaŋ ( di ne 51.59% yi a nuuri), a daa Mahama lɔɔ a buyi soba.[8][9][10]

Disembare 2021 poɔ, Akufo-Addo polle ka o na bu la a gbɛre bota vuo bogi begere a Ghanaian constitution poɔ, a ko la gaa a bota soba 2024 poɔ.[11]

Nyɔvore Piiluu ane Ganzanne[maaleŋ | Maale eŋ yizie]

Ba dɔge la Nana Addo Dankwa Akufo-Addo swalaba Aŋkara poɔ Ghana, 29 Toloŋ kyuu 1944 eŋɛ, ko prominant Ghanaian royal ane political yideme naŋ e Adeline bidɔɔ ane Edward Akufo-Addo.[12][13] O baaba Edward Akufo-Addo naŋ yi Akropong-Akuapem da e la Ghana chief justice bata soba a yi 1966 te tɔ 1970, dakogi zu soba ko a 1967-68 constitutional commission ane a non-executive yidaandɔɔ ko Ghana yi 1970 te tɔ 1972.[13] Akufo-Addo's Ma-gbɛre nabaale la Nana Sir Ofori Atta, Akyem Abuakwa Naa, naŋ da e mɛmba ko a executive council ko a Gold coast governor sɛre ka Ghana nyɛ sommeŋɛ.[13] O e la Kofi Asante Ofori-Atta ane William Ofori Atta puree bie. O are-nabaale la J.B. Danquah,  a mɛmba kaŋa ko The big six.[14]

O piili la o peramere ganzanne Government Boys school, Adabraka poɔ,  a puoriŋ ka o leɛ gaa Rowe Road school, a zaa Accra central poɔ. O gaa la England na te zanne o o-lɛvɛl ane A-lɛvɛl E-nyɛ Lancing college poɔ, Sussex, be ka ba eŋ o yokpɛgelaa ''Billy'' a kpɛ a Anglican sagedeebo. O piili la a philosophy, politics ane economics course New college poɔ, Oxford, 1962 poɔ, kyɛ leɛ ka a ba kɔɔre a puoriŋ.[15] O leɛ wa la Ghana 1962 poɔ na wa wuli Accra Academy poɔ, sɛre oŋ gaa na te kanne economics a Yuniveniti of Ghana, Legon, 1964 poɔ, o nyɛ la Bsc(Econ) degeree 1967 poɔ.[16] Beɛlɛ beɛlɛ lɛ ka o gaa Middle Temple ka ba nyoore o, ka o leɛ lɔɔyɛ a apprenticeship system naŋ e a Inns of court eŋɛ, be ka ba ba soorɔ formal lɔɔ degeree yɛlɛ.[17] Ba da boɔle o la a English Bar ( Middle Temple ) bɛntuuri kyuu 1971 poɔ.[18] Akufo-Addo ne a Paris ɔfere ko a U.S. lɔɔ firm coudert Brothers toŋɛɛ la. 1979 poɔ, o co-found la a lɔɔ firm prempeh ane co.

Meŋɛ Nyɔvore[maaleŋ | Maale eŋ yizie]

Akufo-Addo yi la Akropong-Akuapem ane Kyebi naŋ be a Taŋgõɔ Irigiŋ ane o baaba ne o ma zaa e la Presbyterian.[19][20] O kuli la Rebecca Akufo-Addo (née Griffiths-Randolph ) gyɛɛgye Jacob Hackenburg Griffiths-Randolph bipɔge, the speaker of the parliament of Ghana a third Republic wagere. Akufo-Addo da daŋ taa la pɔgeba bayi sɛre kyɛ wa kuli Rebecca. Ba yoe la Remi Fani-kayode ane Eleanor Nkansah-Gyamenah. Akufo-Addo kultaa ne Remi baare ne la kultaa wɛltaa ba naŋ wa laŋ zeŋ ta wagere kaŋa, kyɛ Akufo-Addo ne Eleanor kultaa baare ne la kūū.

Akufo-Addo taa la o meŋɛ bi-dɔgere banaare ane o yɔɔ bie bon-yeni: Gyankroma, Edwina, Adriana, Yeboakua ane Valerie. O danweɛ kultaa ne Remi, Nigerian neɛ ko o la bipɔgeba bayi ane o kultaa buyi soba ne Eleanor ko o la bipɔge.

Sommo Yizie[maaleŋ | Maale eŋ yizie]

  1. https://web.archive.org/web/20170211082302/http://www.lancingcollege.co.uk/media/news/article/4865/OL-Elected-President-of-Ghana
  2. https://citinewsroom.com/2020/05/covid-19-nana-addo-joins-world-leaders-in-signing-peoples-vaccine/
  3. https://citinewsroom.com/2021/05/akufo-addo-to-address-ghanaians-on-covid-19-fight-tonight-6/
  4. https://www.ghanastar.com/news/nana-akufo-addo-is-the-new-president-for-ghana-heres-his-inauguration-speech/
  5. https://web.archive.org/web/20161220052357/http://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/people/person.php?ID=253
  6. https://web.archive.org/web/20130927173514/http://akufoaddo2012.com/subcat_select.php?catID=1&linkID=1&url=Nana%20Akufo-Addo
  7. https://www.washingtonpost.com/national/world-digest-dec-9-2016/2016/12/09/f2426996-be24-11e6-94ac-3d324840106c_story.html
  8. https://www.graphic.com.gh/news/general-news/akufo-addo-elected-president-of-ghana-for-second-term-with-51-59-per-cent-of-valid-votes-cast.html
  9. https://www.bloomberg.com/news/articles/2020-12-09/ghana-s-president-akufo-addo-wins-re-election-with-52-of-vote
  10. https://theaccratimes.com/president-akufo-addo-sworn-in-for-a-second-term/
  11. https://www.reuters.com/article/africa-democracy-ghana-idAFL8N2ST3MR
  12. https://www.presidency.gov.gh/index.php/governance/the-president
  13. 13.0 13.1 13.2 Duodu, Cameron (April 2014). "Why Akufo-Addo chose caution, not confrontation". New African.
  14. http://www.primenewsghana.com/politics/salute-the-new-king-president-elect-of-ghana-nana-addo-dankwa-akufo-addo.html
  15. https://www.modernghana.com/news/429126/why-has-nana-akufo-addo-omitted-oxford-university-from-his-p.html
  16. https://web.archive.org/web/20221119061317/https://mfa.gov.gh/index.php/address-delivered-on-behalf-of-the-president-of-the-republic-nana-addo-dankwa-akufo-addo-by-the-minister-for-foreign-affairs-and-regional-integration-hon-shirley-ayorkor-botchway-at-the-89th-spee/
  17. "Address delivered on behalf of president Nana Akufo-Addo, by Hon. Shirley Ayorkor Botchway, at the 89th Speech and Prize Giving Day of Accra Academy, on 14th March 2020". mfa.gov.gh. Archived from the original on 6 November 2022. Retrieved 6 November 2022.
  18. Agyeman-Duah, Ivor (2003). Between Faith and History: A Biography of J.A. Kufuor. Africa World Press. pp. 81, 95.
  19. https://books.google.com.gh/books?id=eNxmAAAAcAAJ&q=People%E2%80%99s+Movement+for+Freedom+and+Justice+nana+akufo&pg=PA16&redir_esc=y#v=snippet&q=People%E2%80%99s%20Movement%20for%20Freedom%20and%20Justice%20nana%20akufo&f=false
  20. https://en.wikipedia.org/wiki/Nana_Akufo-Addo