Ga language

Yizie Wikipiideɛ
Ga language
language, modern language
Subclass ofGa–Dangme Maale eŋ
Native labelGa Maale eŋ
CountryGhana Maale eŋ
Indigenous toGa-Adangbe people, Greater Accra Region Maale eŋ
Writing systemLatin script Maale eŋ
Ethnologue language status4 Educational Maale eŋ
Ghana Place Names URLhttps://sites.google.com/site/ghanaplacenames/languages-locations/ga Maale eŋ
Wikimedia language codegaa Maale eŋ

Ga e la Kua kɔkɔre naŋ maŋ yeli Ghana poɔ, a Accra naŋ e a Ghana teŋkpoŋ a Ga noba la maŋ yele o. A yelebe mine be la Togo, Benin ne a Western Nigeria poɔ. O taa la voonoo tɛɛtɛɛ voonebinyagene ata poɔ.

Parɛɛ[maaleŋ | Maale eŋ yizie]

Ga e la Kwa kɔkɔre, naŋ poɔ a Niger-Congo yideme poɔ. O peɛle la ne Adangme, ka a zaa lantaa waa a Ga- Dangme ulee naŋ poɔ a kwa poɔ.

Ga e la a kɔkɔre yelebe naŋ e gyamaa a Ga noba zie, naŋ e saakonnoo yeni kaŋa deme a Ghana poɔ. A Ga saakonnoo yideme yoe la Owoo, Lartey, Nortey, Aryee, Lamptey, Tetteh, Ankrah, Tetteyfio, Laryea, Ayitey, Okine, Bortey, Quarshie, Quaye, Quaynor, Ashong, Kotei, Clottey, Nai, Sowah, Odoi, Maale, Ako, Adjetey, Annang, Yemoh,ne Abbey.

A ziere poŋebo[maaleŋ | Maale eŋ yizie]

Ga yele la a south - eastern Ghana poɔ, a Accra ne ziere naŋ peɛle. O yaa la kɔkɔkpegelɛ fee lɛ. Ane a zaa la English e la a ɔfiri kɔkɔre ko a Ghana, Ga poɔ la a kɔkɔrɛɛ pie ne yɔɔbo a Bureau a Ghana kɔkɔrɛɛ ŋmɛyaaroo toma poɔ.

Voonoo[maaleŋ | Maale eŋ yizie]

Voonebidaare[maaleŋ | Maale eŋ yizie]

Ga taa la 31 voonebidaare voonoo

Consonant phonemes
Labial Dental Postalveolar

and palatal

Velar Labial-

velar

Glottal
Plain Labialized Plain Lab.v Plain Lab.
Nasal m n ɲ ŋ ŋ͡m
Stop p b t d tʃʷ dʒʷ k ɡ ɡʷ k͡p ɡ͡b
Fricative f v s z ʃ ʃʷ h
Approximant l j ɥ w
  • [ŋʷ] e la voone tɛɛtɛɛ/w/ a maŋ wa la kyɛ ko a nɔ-ɛremɛ voonebie a maŋ are ko o meŋɛ a sɛgebo poɔ
  • /l/ na baŋ waa la a ŋa [ɹ] naŋ ŋa voonebinyagaa bee voonebidaa.
  • /j/ taa la voonoo tɛɛtɛɛ [ɲ] kyɛ ko a nɔ- ɛremɛ voonebinyagaa .

Voonebinyagene[maaleŋ | Maale eŋ yizie]

Ga taa la noɔre voonebinyagene ayɔpoi ne nɔ-ɛremɛ voonebinyagene anuu. A voonebinyagene zaa taa la voonoo ata tɔnɔɔ: ŋmaa, wogi, ( a maŋ saa la naŋ erɛ bee e baaroo yɛlɛ poɔ).

Voonebiyeme
Front Central Back
oral nasal oral nasal oral nasal
Close i ĩ u ũ
Close-mid e o
Open-mid ɛ ɛ̃ ɔ ɔ̃
Open a ã

A Ga sɛgebie la: Aa, Bb, Dd, Ee, Ɛɛ, Ff, Gg, Hh, Ii, Jj, Kk, Ll, Mm, Nn, Ŋŋ, Oo, Ɔɔ, Pp, Rr, Ss, Tt, Uu, Vv, Ww, Yy, Zz

A sɛgebie ama areko la voonoo naŋ waa yeni ne a IPA sɛgebie (aseŋ B areko la /b/):

  • J j - /d͡ʒ/
  • Y y - /j/

Voobikpara

  • Gb gb - /ɡ͡b/
  • Gw gw - /ɡʷ/
  • Hw hw - /hʷ/
  • Jw jw - /d͡ʒʷ/
  • Kp kp - /k͡p/
  • Kw kw - /kʷ/
  • Ny ny - /ɲ/
  • Ŋm ŋm - /ŋ͡m/
  • Ŋw ŋw - [ŋʷ]
  • Sh sh - /ʃ/
  • Ts ts - /t͡ʃ/
  • Shw shw - /ʃʷ/
  • Tsw tsw - /t͡ʃʷ/

Meŋ la nyɛ[maaleŋ | Maale eŋ yizie]

  • Ga people
  • Languages of Ghana
  • Christian Jacob Protten
  • Carl Christian Reindorf
  • Johannes Zimmerman

Mine meŋ[maaleŋ | Maale eŋ yizie]

  1. ^ Ga at Ethnologue (25th ed., 2022)
  2. ^
  3. ^
  4. ^
  5. ^
  6. ^
  7. ^
  8. ^
  9. ^

Soomo yiebuzie[maaleŋ | Maale eŋ yizie]

[Category Q33287Dagaare ]