Kaaloŋ

Yizie Wikipiideɛ

Kaaloo [1][2]O e la Dagaaba sããkompare puoruu sobiri kaŋa neɛ naŋ maŋ tu kyɛ yeli yɛlɛ ko ŋmene, ŋmemɛ( Tebɛ, Kolle, Tanne ane amine kaŋa) bee kpenne a sɔre ba bomboɔre kaŋa.[3][4] Kaaloo saŋa, Dagaaba maŋ de la ŋmanlee, kõɔ, tampɛloŋ a boɔle neŋ a ŋmemɛ ka ba wa kyɛlle woŋ o yelwonaa. Kaaloo poɔ la ka neɛ maŋ de o poɔ yelwonne ko o saakommine a sɔre ba ka ba wa kyelle woŋ o kpɛlle kyɛ sɔre ka ba de ba yelwonaa ta ne a Naabile Ŋmene zie bonso banaŋ peɛle o gaŋe ba. A kpɛlle na maŋ waa la yelsɔraa (yelboɔraa bee bomboraa, aseŋ koɔbo piiluu saŋa, sori yiibu) bee sudi (sɔroo naŋ na vɛŋe ka a Daana di suuri ko ba a ne saane kaŋa ba naŋ sãã, aseŋ teŋkõɔ kyiire saamoŋ. A yɛlɛ yeli ko a Ŋmene meŋ na baŋ kyaare la bareka puoruu neŋ fo naŋ nyɛ fo boɔbo kaŋa bee yelnoɔ kaŋa naŋ uri fo, aseŋ fo bie naŋ tu sori ka fo ba la wono o yɛlɛ kyɛ deɛ zeŋe bebiri kaŋa a wa berɛ ka ona la wa kpɛ. A yi puori saŋgarre naŋ kpɛ puoriŋ, kaaloo la Dagaaba puoruu meŋɛ ba naŋ maŋ puori, a sɔre yelkaŋa yi Naaŋmene zie bee eŋe noɔre bee puori o bareka ne yelkaŋa o naŋ e ko ba. Dagaaba ŋmene puori sobiri kaŋa la kaaloo.[5]

Yɛlɛ Naŋ Seŋ Ne Kaaloo[maaleŋ | Maale eŋ yizie]

  • Ware naŋ nyɔge (saa sɔrebo)
  • Sori yiibu
  • Dakoɔre iribu
  • Yipaalaa yiibu
  • Bileɛ yuori porebu saŋa
  • Lammo saŋa
  • Naa bimmu saŋa
  • Teŋgane maaloo saŋa
  • Kuori ane komaale saŋa
  • Pɔge kyɛrebo

Aŋ La Maŋ Kaale[maaleŋ | Maale eŋ yizie]

Neɛ la neɛ zaa na tõɔ kaale la o yoŋi. Kyɛ gbɛɛ yaga, a yi bagebogera puoriŋ, dɔbɔ la maŋ kaale. Kyɛ ka ana wa laŋgbulli yelmaale, te seŋ kpenne maaloo, noba bama yoŋi la taa sori ka ba de a kaaloo wẽɛ, ka banne la, tendaana (sõɔ soba, bal zuzeɛ ), yidaandɔɔ, yaŋaa, arebile, bagebogera, teebo bee tẽẽ soba.[6]

Neɛzaa meŋ na baŋ kaale la a bɔ o poboɔbo boma.

Kaaloo Bontarre ane a tɛgɛ[maaleŋ | Maale eŋ yizie]

Tampɛloŋ, kɔmmaaroŋ ane ŋmambil pelaa la ka Dagaaba maŋ de kaale ne.

  1. Tampɛloŋ tɛgɛ, vūū maŋ di la kyɛ maa leɛ tampɛloŋ, saamo bee sudi sɔrebo la a lɛ.
  2. kõɔ bee dãã, ka a ŋmene, ŋmemɛ ane kpeemɛ de maa kɔnnyuuri a naŋ yi zitɔɔre wa, kyɛ soŋ ka a yɛlɛ e Maaroŋ,.
  3. Doŋa, bagere kyɔɔtaa la nɔle, o naŋ maŋ la a bɔgere deebo bee ba deebo.

Kaaloo Sobie[maaleŋ | Maale eŋ yizie]

  • Bonsuuri mine yagoo, a kaalkaala maŋ vɔge la o zupili, a iri o nɔɔteɛ kyɛ yage o kparoo, ŋaa wullo la sigiruu milluu a ŋmemɛ zie, bonso a naŋ waa boŋkponni /namine zuiŋ. A kparoo yagoo meŋ wuli ka a soba wuli ka o ba taa yelzaa na sɔgele bee ŋma zirii. O boɔrɔ ka o yeli ka o poɔ zaa laɛ ne a ba nimitɔɔre waabo, azuiŋ ba ba zo o nembaaloŋ. A o ma-dɔgoo-na bee eŋkpoŋkpoli taabo, wuli ka o waa la nembaal pɛrɛpɛrɛ, a ba taa bonzaa, a pãã waana Azaa-soba zie ka o naa yɛŋ ko o boŋkaŋa ka o pɔge o eŋɛ.[6]
  • Gyoŋgyoliŋgyo dɔɔbo, fo ba ara dendeŋe kyɛ yele yɛlɛ kora neŋkpoŋi kaŋa boora, ka fõõ wa boɔrɔ bomboɔraa moɔ eŋ naane, Naa bee neŋkpoŋi niŋe gaabo tuuruŋ la lɛ. Ka fõõ sɔrɔ bone meŋ fo maŋ dɔɔ la teŋɛ a pɔge gbɛle nuuri gba.
  • Tampɛloŋ ŋmaa viiruu, ka saanaŋ kpɛ fo, fo maŋ ko o la kogi naŋ soma. A kaalkaala maŋ ɔŋe la tampɛloŋ ne o nu-gɔɔ a viiri goɔ a teebo bee benee o naŋ boɔrɔ na kaale,  ka ka sefaa zaa ta wa kpɛ a vilenvileŋ na poɔ. A vilenvileŋ na, a tampɛloŋ naŋ ŋmaa viiri, la a zisoŋ na a ŋmembilii ane Naaŋmene naŋ na sigi zeŋe a kyɛlle a soba kpɛlle.
  • Kõɔ de gboregbore noɔre, kaalkaala maŋ gboregbore la o noɔre ne a kõɔ gbɛre bota, ka ka o pɛge o noɔre dɛgere bare kyɛ tõɔ yeli yɛlɛ ko Ŋmene.
  • Kõɔ pore baroo, ka ka a ŋmemɛ ane ba zaa Naa de nyu. Ka a kpinni vūū na naŋ dire kyɛ ka a noba yelboɔraa na waa maaroŋ.
  • Yelnyɔgraa bee boɔbo yɛlɛ yeluu.
  • Doŋa koobo

Kaaloo Meɛroŋ[maaleŋ | Maale eŋ yizie]

  1. piiluu
  2. Soga
  3. Baaroo
  4. O maŋ waa te seŋ ŋa yelwiiraa ŋa.

Kaaloo Yelsoore[maaleŋ | Maale eŋ yizie]

  • O maŋ taa la kaale kaala.
  • O maŋ taa la noba naŋ kyɛllɛ a yɛlɛ yeluu aseŋ voba ane a kpenne bee ŋmemɛ.
  • O maŋ sɔre la sudi ane emmaaroŋ yi a ŋmemɛ zie.

Kaaloo Wuobu[maaleŋ | Maale eŋ yizie]

  • Boɔloo: saazu ŋmene, teŋɛzu ŋmene, teŋgane kpeene ane amine la maŋ de a boma bee a teɛroŋ gaa te pɔge ne a taaba.
  • Kaaloo ananso bee boɔla ananso: o maŋ wuli la yelwonaa na naŋ pɔge a neɛ na ka o kaala aseŋ ware, sori yiibu, wɛpaalaa kyeɛbo ane amine.
  • Sɔroo: sommo na neɛ naŋ boɔra yi a ŋmene bee kpenne zie la omaŋ yeli bee sɔre a kyɛ.
  • Polloo bee noɔre emmo: a neɛ na naŋ kaale maŋ polle la noɔre ko a ŋmene bee kpenne ka ka o boɔbo wa nyɛ maaloo, ka o na de la nɔle, naabo, peroo bee boŋkaŋa wa puori ne a bareka .

Moɔra Peeroo Kaalebie[maaleŋ | Maale eŋ yizie]

Saazu ŋmene

Vūū la dire

Kyɛ a maaɛŋ

Ka n de nu tuŋ

Tebaŋa tuo,

Iri de a tampɛloŋ

Naabile ŋmene,

Iri de kõɔ ŋa nyu

Kyɛ yeli yelmeŋa ko te,

Kɔmmaaroŋ la,

De

Noɔ teŋgane,

Nyɛ kɔmmaaroŋ,

De,

Kyɛ maa suuri,

Ka a yiri ŋa leɛ maa ɔrɔtɔ

Danteɛlɛɛ Bayoŋ,

Nyɛ kɔmmaaroŋ

De

Te saa Wulebataa suuri

Nyɛ kɔmmaaroŋ,

De maa kɔnnyuuri

A Dantaɛlɛɛ kpeemɛ,

Nyɛ kɔmmaaroŋ

De kyɛ e ka yɛlɛ maa ɔrɔtɔ.[3]

Kaaloo Tɔna[maaleŋ | Maale eŋ yizie]

  1. kaaloo maŋ soŋ la noba ka ba maaleŋ nyɔge taa taa, ka nerroŋ ane nɔmmo e gbeŋgbeŋ ba sogaŋ. Banaŋ zaa naŋ be a kaaloo zie maŋ leɛ teɛre la bamenne ka nɔyeni la ka ba zaa taa a lammo eŋa, a boɔrɔ yelyeni.

Sommo Yizie[maaleŋ | Maale eŋ yizie]

  1. https://www.merriam-webster.com/dictionary/libation
  2. https://www.encyclopedia.com/environment/encyclopedias-almanacs-transcripts-and-maps/libation
  3. 3.0 3.1 https://allegralaboratory.net/heritage-out-of-control-is-libation-a-prayer/
  4. https://web.archive.org/web/20230707162715/https://hosbeg.com/libation/
  5. https://voncujovi-s.medium.com/5-steps-to-offer-libation-to-your-ancestors-2a888348ae5a
  6. 6.0 6.1 https://www.gyenyamejourney.com/2011/04/how-to-pour-libations.html?m=1