Fest noz

Yizie Wikipiideɛ
7,000 dancers in Rennes for the Fest Noz Yaouank 2015 (Startijenn on stage)

A fest noz (saŋa kaŋa ka ba maŋ la de datoɔlaa toɔ fest-noz; "night festival" a Breton kɔkɔre poɔ) e la Breton saaŋkonoŋ tigiri kaŋa, ka ba maŋ seɛrɛ gbulo gbulo kyɛ ka yieŋyielibe maŋ ŋmeɛrɛ acoustic bonŋmeɛre.

Anaa zaa ka a waa mɔlɔ ka fooŋ na sɛge a fest nozou aneŋ fêtes folkloriques aŋa a pampana yeliŋmaaroo, a saaŋkompare seɛre zaa ko a fest noz waa la yelikori, ka mine gba te yi a Middle Ages saŋa, ka lɛ wulo ka a noba laŋkpeɛbo poɔ ba nyɔge la saaŋkompare yɛlɛ kpeɛŋaa kyɛ la baŋ ka ba sããkomamine naŋ pare ne ba zaa lamkpeɛrɛ la ne zie zaa.[1]

A yɛgeloŋ sɛgebo a Breton kɔkɔre poɔ la festoù noz, kyɛ the Goadec Sisters (saaŋkonoŋ noɔre yeni yieŋyienibe mine) maŋ yeli ka festnozoù, aneŋ meŋ ka a French deme na baŋ yeli French kɔkɔre poɔ ka des fest-noz.

A bebiri 5 Disembare 2012 daare la ka a fest noz ŋa ka UNESCO da de paare a Representative List of the Intangible Cultural Heritage of Humanity poɔŋ.[2]

Fest noz[maaleŋ | Maale eŋ yizie]

Frères Morvan, famous farmers brothers, in 2013

A fest noz (pl.: festoù noz) waa la saaŋkonoŋ seɛre tigiri kaŋa naŋ be a Brittany poɔ. A Breton seɛre kponzie zaa waa la noba lankpeɛbo seɛre, a maŋ be noba gbulo gbulo poɔ. Pampana ŋa, a festoù noz kponzie zaa ka ba maŋ seɛ ziiri ka a ba waa Brittany poɔ kyɛ peɛle, ka lɛ ŋa maŋ vɛŋ ka a Breton yipɔge vooroo be ziiri naŋ ba be a Breton gbaŋdeŋeŋ. A tɛɛme ŋa be la be ka noba baŋ a 19th century baaroo saŋa zaa kyɛ ka ba da ko o yuori a 1950s yuomo saŋa sɛŋ.

Saŋa koroo zaa, ba da maŋ seɛ la a seɛre ŋa a paŋ die teŋe ka o e kpeɛŋaa bee weɛ teŋe (the "aire neuve" dances), ka ba da maŋ toɔle boɔle ba dɔgreba ka ba wa soŋ ba, ka lɛ da maŋ wulo dii eŋ a seɛre mine poɔŋ. Wɔgre saŋa zaa naŋ pare, a ŋmempuori die ŋmaa la a "kof-ha-kof" (stomach-to-stomach) seɛre, ka o muni la nembayi laŋ seɛrɛ. A tige ŋa maŋ ko la a bipɔlɔ ne pɔgesaare vuo ka laŋtaa aneŋ taa simbo, laŋkpeɛbo poɔ, aŋa ba bonsuuri, a kyɛ lɛ na kaŋa zaa naŋ maŋ bala wieoŋ lɛ, bonso saŋa kaŋa a seɛre na baŋ seɛŋ lɛɛ gaa wɔgre tɔɔre kyɛ ka o fo taa sɔre ka fo gyegre fo meŋa kpeɛŋo poɔ aneŋ yɛlɛ nimiri bambo meŋ.

Zine bieo ŋa, festoù noz naŋ be la be a pore, bonne lanneŋ noba sugu sugu yaga. Yibilii kpoŋ zie zaa naŋ taa la fest noz tigri diibo yuoni zaa, ka a sports clubs maŋ waaneŋ, a sakuuri, aneŋ amine taaba. A lɛ ŋa maŋ waane la ba yipɔge wuloo, kyɛ ka maŋ la nyɔge ne taa zɔmeŋenoŋ ana teŋsoŋa na. Aŋa noba naŋ laŋtaa kpeɛbo seɛre mine, neɛ kaŋa wɔgre kaŋa gba maŋ yeli ka o ta la a trance taabo zie bonso a yieloŋ pulompulom leɛ yiele, kyɛ la bale eŋgane eŋaŋ. A yi a summer kyuu aneŋ yɔyɔɔreba saŋa, yɛlɛ gbɛɛ yaga poɔŋ, a na paare fest noz deɛne poɔ, noba yaga maŋ nyɛ ka a deɛne zie gaabo la waa aŋa teŋsoŋa deɛne zie gaabo ko ba.


A seɛre mine[maaleŋ | Maale eŋ yizie]

A fest noz in the Pays Gallo in 2007 as part of the Mill Góll festival

Saaŋkompare seɛre te ta aŋa kɔɔ be la be, ka a mine naŋ pore la gavottes, an dro, 'hanter dro, plinn, aneŋ Scottish. A yi a fest noz saŋa, a seɛseɛreba kpoŋ zie zaa maŋ zannaŋ tutaa poɔŋ bee a ŋmaa gɔɔ viili goɔle (a ti taa nuuri), kyɛ a seɛre mine be la be ka ba maŋ seɛrɛ noba bayi bayi aneŋ kaŋa ba naŋ boɔla "choreographed" seɛre, ka a muni la seɛre ŋa naŋ paale ne boma velaa (tutaa, bonvelaa, aneŋ taaba mine).

A zannoo kpoŋ te kyaare ne Breton seɛre la ka ba boɔla "La tradition populaire de danse en Basse-Bretagne", gane ŋa ba naŋ sɛge yi o thesis dissertation, a Sɛsɛgrɛ Jean-Michel Guilcher(new edition by Coop-Breizh, Chasse-Marée/Armen, 1995) zieŋ.

A yieloŋ[maaleŋ | Maale eŋ yizie]

Yelimeŋa la yiele ayi la baŋ maŋ yieli a tige ŋa diibo saŋa: yieloo sung a cappella (kan ha diskan), ka yieloo bee boŋnmeɛre yoŋ ŋmeɛbo maŋ tu a. Sɛre kyɛ ka ba maale microphones aneŋ amplified instruments, boŋmeɛre na ba naŋ da maŋ ŋmeɛrɛ neŋ yaga da la a talabard (a yiniŋ oboe bone kaŋa bee shawm) aneŋ a Breton bagpipes (binioù kozh), a yɛgeloŋ poɔŋ. A boma mine yoe naŋ da do la ka ba boɔla diatonic accordion, a clarinet, aneŋ a violin meŋ saŋa kaŋa aneŋ a hurdy-gurdy. A yi a Second World War puoriŋ, a Scottish bagpipes (binioù bras) meŋ yuori da la pore la a Brittany paaloŋ poɔŋ a bagadoù (pipe bands) taa la puoro kyɛ da maŋ are ko a binioù-kozh. A clarinet piiloo fɛ̃ẽ fɛ̃ẽ (treujenn-gaol, 'cabbage core' in Breton) yuori da leɛ sigi la kyɛ da leɛ do meŋ yuomo beɛlɛ naŋ pare.

A programme[maaleŋ | Maale eŋ yizie]

Galette-saucisse naŋ be Rennes poɔ

Leɛkaa kyɛ meŋ[maaleŋ | Maale eŋ yizie]

Sommo yizie[maaleŋ | Maale eŋ yizie]

Yeŋe linkiri[maaleŋ | Maale eŋ yizie]

 

  1. https://en.wikipedia.org/wiki/Fest_noz#cite_note-1
  2. https://en.wikipedia.org/wiki/Fest_noz#cite_note-2