Dangme language

Yizie Wikipiideɛ
Dangme
language, modern language
Subclass ofGa–Dangme Maale eŋ
CountryGhana Maale eŋ
Indigenous toVolta Region Maale eŋ
Writing systemLatin script Maale eŋ
Ethnologue language status4 Educational Maale eŋ

A Dangme kɔkɔre, meŋ naŋ e Dangme bee Adaŋgbi, e la Kwa kɔkɔre Dangme noba (Dangmeil) naŋ yele Ghana south-eastern poɔ. A Dangmeli poɔ la a Ga-Dangme zage kpoŋ na poɔ. Klogbi e la kɔkɔ-kpɛglɛ, Kloli (Klo bee Krobo Noba) naŋ yele. Kropp Dakubu (1987) la a kɔkɔre merɛ naŋ tori senne.

Zagere[maaleŋ | Maale eŋ yizie]

Dangme e la Kwa Kɔkɔre, naŋ poɔ a Niger–Congo yideme. One Ga taa la baaloŋ, lɛ la ka a lantaa mɛ a Ga–Dangme gbɛre a Kwa eŋɛ.

Gyɔgarapi tɔroo[maaleŋ | Maale eŋ yizie]

Ba yele la Dangme Ghana poɔ ta ŋa 800,000 noba 2004 poɔ.[1]

O e la a Ghana kɔkɔre kaŋa Ada, Osudoku, Manya Krobo, Yilo Krobo, Shai, Ningo, Prampram ane Kpone noba naŋ yele Ghana, Togo ane Benin poɔ. Dangme ne Ga taa la baaloŋ, a lɛ na ba wono la taa yelyaga, ane kyɛre fĩĩ Ewe eŋɛ. Ane a lɛ zaa, Dangme noba meŋ yele la bee wono la a kɔkɔɛ ŋa kaŋa, naŋ wulo a baaloŋ ba tuuruŋ. Dangme naŋ e sakuuri yelnyɔger-zannaa kaŋa, wulo la ziiri Dangme deme naŋ be.

A baaloŋ boorɔ ŋa teŋgane yɔlle yi la a Greater Accra Irigyiŋ te tɔ a Ghana Eastern Irigyiŋ, o north seŋ kyaare la a Akwapim tanne, kyɛ ka a Dangme teŋgane zaa be a east ane a Ga ka o meŋ be a west seŋ. Bawaleshi, naŋ ta ŋa 4.8 kilometers Dodowa southwest, la a Dangme tembaaraa naŋ peɛle Akwapim ane a Ga toribogiri. Kɔkɔ-kpɛglɛ zuri ayɔbo la laŋ bo eŋ boŋyeni. A mane noɔre kɔkɔ-kpɛglɛ la; Ada, Ningo ane Prampram (Gbugbla). A dondole kɔkɔ-kpɛglɛ meŋ la; Shai (Sɛ), Krobo (Klo) ane Osudoku.

Fonologyi[maaleŋ | Maale eŋ yizie]

Sɛgebidaare[maaleŋ | Maale eŋ yizie]

Sɛgebidaare voonoo[2]
Nɔgbɛmɛ Tamanyi Palatal Talambaaloŋ Nɔgbɛmɛ/Talambaaloŋ
Nyɔ-ɛremɛ m n ɲ ŋ ŋ͡m
Puridaayi/

Fooroo

Bavoonoo p t t͡ʃ k k͡p
Voonoo b d d͡ʒ ɡ ɡ͡b
Fooroo Bavoonoo f s
Voonoo v z
Vafonnuu l j w
  • /m, p, b/ boɔlɔ sagera la nɔgbɛmɛ, ka /f, v/ meŋ boɔlɔ sagera nɔgbɛmɛ/nyemɛ.
  • /p, b, t, d, k, g/ e la puridaayi sɛgebidaare, /t͡ʃ, d͡ʒ/ e la puridaayi-fooroo (stops with a strong fricative release), ka /k͡p, ɡ͡b/ e la puridaayi sɛgebikpare.
  • /l/ maŋ kyili la o meŋɛ a tamanyin fooroo [l] ane a tamanyin vaarafonno [r] sogaŋ
  • /j/ taa la fooroo kyiluu voone [ʒ].

Sɛgebinyaŋene[maaleŋ | Maale eŋ yizie]

Dangme vowel chart

Adangme taa la nɔpoɔ sɛgebinyaŋene ayoɔpõĩ 7 ane nyɔ-ɛremɛ sɛgebinyaŋene anuu 5.[3]

Niŋe Puori
nɔpoɔ nyɔ-ɛroŋ nɔpoɔ nyɔ-ɛroŋ
Pɔgre i ĩ u ũ
Pɔge-gbɔge e o
Yuo-gbɔge ɛ ɛ̃ ɔ ɔ̃
Yuori a ã
  • A niŋe sɛgebinyaŋene ba toorɔ, kyɛ ka a puori sɛgebinyaŋene toorɔ.[3]
  • /i, u/ maŋ yuo la fĩĩ gaŋ /ĩ, ũ/.[3]
  • /e, o/ maŋ pɔge la gbɔge [e, o]. A ba taa nyɔ-ɛroŋ.[3]
  • /ɛ̃, ɔ̃/ e la yuo-gbɔge [ɛ̃, ɔ̃], kyɛ ka /ɛ, ɔ/ maŋ sigi fĩĩ (peɛle yuobo) [æ, ɔ̞].[3]
  • A nyɔ-ɛroŋ /ã/ e la niŋe sɛgebinyaŋ-yuoraa [ã], kyɛ ka a nɔpoɔ /a/ maŋ leɛ tage gaa puori fĩĩ (peɛle-niŋe) [a̠].[3]

Kɔkɔgaale[maaleŋ | Maale eŋ yizie]

Adangme taa la kɔkɔgaale ata: kɔkɔgaale duoraa, kɔkɔgaale gbɔge ane kɔkɔgaale sigraa. Aŋa West African kɔkɔɛ yaga, o taa la kɔkɔgaale tuubo.

Kɔkɔtɛge[maaleŋ | Maale eŋ yizie]

O Kɔkɔtɛge iruŋ iruŋ tutaaloŋ la; V, CV, bee CCV zie a sɛgebidaare ayi soba naŋ e /l/.

Sɛgere tuuruŋ[maaleŋ | Maale eŋ yizie]

Ba sɛgerɛ la Adangme ne Latin sɛgebie, a paale a sɛgebie ɛ, ɔ, ane ŋ. Gbɛɛ yaga ba ba sɛgerɛ ne kɔkɔgaale.[4]

Sɛgebo ane voonoo mannoo mine la:

  • j - /dʒ/
  • ŋ - /ŋ/
  • ŋm - /ŋm/
  • ny - /ɲ/
  • ts - /tʃ/
  • y - /j/
  • ɛ - /ɛ/
  • ɔ - /ɔ/

Sɛgere waaloŋ[maaleŋ | Maale eŋ yizie]

A sɛgere ŋa naŋ tu e la a Universal Declaration of Human Rights Atekele 1.

Adesahi tsuo ɔ, a bɔ mɛ nɛ nɔ fɛɛ nɔ e ye e he, nɛ nɔ tsuaa nɔsɔ ngɛ odehe si himi kɛ he blɔhi a blɔ fa mi. A bɔ mɛ kɛ nɔ́ se kɔmi kɛ he nule juɛmi, nɛ e hia kaa nɔ fɛɛ nɔ nɛ e na nyɛmi suɔmi kɛ ha nɔ tsuaa nɔ.[5]

Sommo Yizie[maaleŋ | Maale eŋ yizie]

  1. https://www.ethnologue.com/25/language/ada https://en.wikipedia.org/wiki/Ethnologue
  2. https://en.wikipedia.org/wiki/Dangme_language#CITEREFKropp_Dakubu1987
  3. 3.0 3.1 3.2 3.3 3.4 3.5 https://archive.org/details/rosettaproject_ada_phon-1
  4. Hartell, Rhonda L. (1993). Alphabets of Africa. The Long Now Foundation. Dakar: UNESCO and Summer Institute of Linguistics. http://archive.org/details/rosettaproject_ada_ortho-1
  5. https://www.ohchr.org/en/human-rights/universal-declaration/translations/dangme?LangID=gac1