Yeelen
| Title | Yeelen |
|---|---|
| Genre | fantasy film |
| Publication date | 1987, 3 Nyɔgevennebare 1988, 19 Fɛreboɔre 1988, 29 Kyɛpire 1988 |
| Country of origin | Mali, France, Germany |
| Original language of film or TV show | French |
| Director | Souleymane Cissé |
| Screenwriter | Souleymane Cissé |
| Cast member | Balla Moussa Keïta |
| Composer | Salif Keita |
| Producer | Souleymane Cissé |
| Distributed by | Netflix |
| Narrative location | Mali |
| Waaloŋ | color |
| Review score | 90%, 7.6/10 |
| Distribution format | video on demand |
| CNC film rating (France) | no age restriction |
Yeelen (Bambara ) e la 1987 Malian sinii sɛgeraa kaŋa, Souleymane Cissé la sɛge kuɛ neŋ wuli a sinii deɛne sobie banaŋ na tu kyɛ ka sinii toɔ yi gbaŋgbale ka noba nyɛ kaa.A sinii ŋa e la bone banaŋ de Bambara ane Fula kɔkɔre deɛne ne, selluŋ kyaare ne Bambara noba neɛkaŋa naŋ manne lɛ. a wagere la ba toɔ pɛlle wuli ka noba nyɛ, kyɛ gyamaa yeli ka a 13th yuomo wagere na a Mali poɔ la lɛ.[1]
Cissé manne la lɛ ba naŋ wa peɛre o a yi Cahiers du Cinéma naŋ da ba sage de a tuure paaloŋ sinii yeltarre, a da boɔrɔ ka o maale ka o meŋ yi are o toɔraa, kyɛ pãã boɔrɔ ka o de nempeɛle ziyuo yɛŋ ane ane ba zannoo yeltarre.[2]
A sinii maale karaa kaŋa naŋ be a sinii ŋa poɔ la Issiaka Kane as Nianankoro, o e l baapaala naŋ yi Afrikan paaloŋ a taa kpeɛŋaa kaŋa naŋ gaŋ nensaala bammo. Niamanto Sanogo, deɛne poɔ o deɛne la ŋa saa na, a kaara o bie naŋ be a Bambara, Fulani ane Dogon teŋgbanne a West Afrikan paaloŋ poɔ a taa o bammo kaŋa, a maŋ taa o daa kaŋa ka onaŋ la kaara o bee a guuro o.[3]
Lɛ a deɛne naŋ deɛne tutaa a sinii poɔ,
[maaleŋ | Maale eŋ yizie]Nianankoro saa Soma poɔ la Komo poɔ , banaŋ la da maŋ erɛ ba tẽẽ yɛlɛ, kyɛ onaŋ da maŋ de la o tẽẽ na gu ne o meŋa. O naŋ la neɛ a paaloŋ na poɔ naŋ daŋ ko o meŋa bie, bonso o dabagela na o naŋ taa da yeli ko o la ka o bie meŋa na ko o. Aided naŋ e o maŋ da maŋ zu la Nianankoro bɔgere maale boma a zo ne kyɛ bare a teŋa a gaa o areba zie ka o na te soŋ o. Soma da fere o la ka o boɔle zepe ka o na wa nyɔge o bidɔɔ, a wuli o be o naŋ be aneŋ sobie naŋ pɔge o vuo ka o ba nyɛ o.
O naŋ wa tu sori baare, Nianankoro da gaa la o dɔɔ kaŋa zie onaŋ da yeli ko o ka o nyɔvore na e nyɔvore soŋ neɛ koŋ baŋ inni o yɛlɛ. O naŋ wa ta a zifaare zie kyɛ gɛrɛ a Filas, zie, o da nyɛ ka e ŋa onaŋ e neɛ naŋ zuuro. A ba Naa Rouma Boli da boɔle la nobaeŋ ka ba ko o, kyɛ Nianankoro teo da soŋ o la ko vɛŋ ka ba za kpi are kyɛ ka o yeli ko ba ba koŋ toɔ o ko. King Rouma yeli ko la Nianankoro ka ba iri o bare a zɔɔre na poɔ. Ka banaŋ wa ŋmaa o a na zɔɔ ne o, o maŋ vɛŋ la ka sibie a kare banaŋ zaa naŋ wa ka ba zɔɔ ne o bare.King da puori la Nianankoro bareka kyɛ sɔre o ka o soŋ kaa o pɔge Attou’s naŋ ba dɔgerɔ. Nianankoro boɔle la o ŋmemɛ, kyɛ ka onaŋ ne o pɔge Attou nɔmmo baare la kyɛ ka ba naŋ ganna A ba zisoɔre na zaa la ka ba leɛ ga Rouma a na te yeli ba poɔ yɛlɛ, Kinŋ da sagɛɛ la a vɛŋ ka leɛ kultaa kyɛ bare a zie.
Nianankoro ne o pɔge Attou da naŋ be la ba sori gɛrɛ kyɛ ka o saa eŋ naŋ zeŋ ka o bɔ yɛlɛ nyɛ. Soma da de la dɔɔ gbaŋ kaŋa te puori ane ba dɔnaa te puori a ŋmene bareka onaŋ soŋ o ne faŋa ka o toɔ ko a o bie na. a be la ka o pãã yi gaa te pɔge Komo a kpaane ba tobo ka Nianankoro boɔrɔ ka o de ba kpeɛŋaa na zaa yi ba sɛŋ. Nianankoro ne o pɔge Attou ta la o areba Djigui yiriŋ, onaŋ la neɛ meŋ naŋ zɔŋ ka a kɔɔre.
A deɛdeɛmɛ a sinii poɔ
[maaleŋ | Maale eŋ yizie]· Issiaka Kane - Nianankoro
· Aoua Sangare - Attou
· Niamanto Sanogo - Soma / Djigui
· Balla Moussa Keita - Rouma Boll, Fula king
· Soumba Traore - Mah
· Ismaila Sarr - Bofing
· Youssouf Tenin Cissé - Le petit garçon d'Attou
· Koke Sangare - Komo chief
Kyɔɔtaa a sinii ŋa naŋ nyɛ
[maaleŋ | Maale eŋ yizie]Yeelen sinii ŋa nyɛ la gyamaa naŋ yeli ka o ba e[4] kyɛ ka a baara zaa ka onaŋ la wa e Afrikan paaloŋ zaa sinii soŋ ka o tɔ zaa ba kyebe.[5]
A sinii ŋa la da de a Jury Prize at the 1987 Cannes sinii kyɔɔtaa a tigiri saŋa, kyɛ naŋ e a Afrikan paaloŋ zaa onaŋ neŋ la a sinii danweɛŋ soba naŋ de a kyɔɔtaa ŋa. A sinii ŋa na ne o zu da la nyɛ la boɔlaa a Golden Palm kyɔɔtaa eŋa a yuoni na zaa poɔ.[6]
4th Independent Spirit Awards kyɔɔtaa poɔ, a sinii ŋa da nyɛ la boɔlaa.
A tendaazaa sinii maale poɔ, a yi a 2010[7] yuoni poɔ o na la da nyɛ a 94 soba a boma 100 poɔ onaŋ soma.
Meŋ kaa kyɛ nyɛ
[maaleŋ | Maale eŋ yizie]· List of Afrofuturist films
· Who Fears Death, a Nigerian book with similar subject matter
Sommo Yizie
[maaleŋ | Maale eŋ yizie]- ↑ "Film Notes -Yeelen". www.albany.edu.
- ↑ "Between Ethnography and Fiction: Films by Jean Rouch in Francophone Africa". Archived from the original on 2022-08-02. Retrieved 2022-01-15.
- ↑ "Yeelen - Brows Held High". September 29, 2015 – via YouTube.
- ↑ "Yeelen". Turner Classic Movies. Archived from the original on October 12, 2013.
- ↑ "Brightness (Yeleen)". jonathanrosenbaum.net. Retrieved 2022-01-15.
- ↑ "Festival de Cannes: Yeelen". festival-cannes.com. Archived from the original on August 22, 2011. Retrieved 2009-07-19.
- ↑ "The 100 Best Films Of World Cinema". Empire. September 23, 2019.