Vare le yelbulo

Yeelen

Yizie Wikipiideɛ
Yeelen
film
TitleYeelen Maale eŋ
Genrefantasy film Maale eŋ
Publication date1987, 3 Nyɔgevennebare 1988, 19 Fɛreboɔre 1988, 29 Kyɛpire 1988 Maale eŋ
Country of originMali, France, Germany Maale eŋ
Original language of film or TV showFrench Maale eŋ
DirectorSouleymane Cissé Maale eŋ
ScreenwriterSouleymane Cissé Maale eŋ
Cast memberBalla Moussa Keïta Maale eŋ
ComposerSalif Keita Maale eŋ
ProducerSouleymane Cissé Maale eŋ
Distributed byNetflix Maale eŋ
Narrative locationMali Maale eŋ
Waaloŋcolor Maale eŋ
Review score90%, 7.6/10 Maale eŋ
Distribution formatvideo on demand Maale eŋ
CNC film rating (France)no age restriction Maale eŋ

Yeelen (Bambara ) e la 1987 Malian sinii sɛgeraa kaŋa, Souleymane Cissé la sɛge kuɛ neŋ wuli a sinii deɛne sobie banaŋ na tu kyɛ ka sinii toɔ yi gbaŋgbale ka noba nyɛ kaa.A sinii ŋa e la bone banaŋ de Bambara ane Fula kɔkɔre deɛne ne, selluŋ kyaare ne Bambara noba neɛkaŋa naŋ manne lɛ. a wagere la ba toɔ pɛlle wuli ka noba nyɛ, kyɛ gyamaa yeli ka a 13th yuomo wagere na a Mali poɔ la lɛ.[1]

Cissé manne la lɛ ba naŋ wa peɛre o a yi  Cahiers du Cinéma naŋ da ba sage de  a tuure paaloŋ sinii yeltarre, a da boɔrɔ ka o maale ka o meŋ yi are o toɔraa, kyɛ pãã boɔrɔ ka o de nempeɛle ziyuo yɛŋ ane ane ba zannoo yeltarre.[2]

A sinii maale karaa kaŋa naŋ be a sinii ŋa poɔ la  Issiaka Kane as Nianankoro, o e l baapaala naŋ yi Afrikan paaloŋ a taa kpeɛŋaa kaŋa naŋ gaŋ nensaala bammo. Niamanto Sanogo, deɛne poɔ o deɛne la ŋa saa na, a kaara o bie naŋ be a Bambara, Fulani ane Dogon teŋgbanne a West Afrikan paaloŋ poɔ a taa o bammo kaŋa, a maŋ taa o daa kaŋa ka onaŋ la kaara o bee a guuro o.[3]

Lɛ a deɛne naŋ deɛne tutaa a sinii poɔ,

[maaleŋ | Maale eŋ yizie]

Nianankoro saa Soma poɔ la Komo poɔ , banaŋ la da maŋ erɛ ba tẽẽ yɛlɛ, kyɛ onaŋ da maŋ de la o tẽẽ na gu ne o meŋa. O naŋ la neɛ a paaloŋ na poɔ naŋ daŋ ko o meŋa bie, bonso o dabagela na o naŋ taa da yeli ko o la ka o bie meŋa na ko o. Aided naŋ e o maŋ da maŋ zu la Nianankoro bɔgere maale boma a zo ne kyɛ bare a teŋa a gaa o areba zie ka o na te soŋ o. Soma da fere o la ka o boɔle zepe ka o na wa nyɔge o bidɔɔ, a wuli o be o naŋ be aneŋ sobie naŋ pɔge o vuo ka o ba nyɛ o.

O naŋ wa tu sori baare, Nianankoro da gaa la o dɔɔ kaŋa zie onaŋ da yeli ko o ka o nyɔvore na e nyɔvore soŋ neɛ koŋ baŋ inni o yɛlɛ. O naŋ wa ta a zifaare zie kyɛ gɛrɛ a Filas, zie, o da nyɛ ka e ŋa onaŋ e neɛ naŋ zuuro. A ba Naa Rouma Boli da boɔle la nobaeŋ ka ba ko o, kyɛ Nianankoro teo da soŋ o la ko vɛŋ ka ba za kpi are kyɛ ka o yeli ko ba ba koŋ toɔ o ko. King Rouma yeli ko la Nianankoro ka ba iri o bare a zɔɔre na poɔ. Ka banaŋ wa ŋmaa o a na zɔɔ ne o, o maŋ vɛŋ la ka sibie a kare banaŋ zaa naŋ wa ka ba zɔɔ ne o bare.King da puori la Nianankoro bareka kyɛ sɔre o ka o soŋ kaa o pɔge Attou’s naŋ ba dɔgerɔ. Nianankoro boɔle la o ŋmemɛ, kyɛ ka onaŋ ne o pɔge Attou nɔmmo baare la kyɛ ka ba naŋ ganna A ba zisoɔre na zaa la ka ba leɛ ga  Rouma a na te yeli ba poɔ yɛlɛ, Kinŋ da sagɛɛ la a vɛŋ ka leɛ kultaa kyɛ bare a zie.

Nianankoro ne o pɔge Attou da naŋ be la ba sori gɛrɛ kyɛ ka o saa eŋ naŋ zeŋ ka o bɔ yɛlɛ nyɛ. Soma da de la dɔɔ gbaŋ kaŋa te puori ane ba dɔnaa te puori a ŋmene bareka onaŋ soŋ o ne faŋa ka o toɔ ko a o bie na. a be la ka o pãã yi gaa te pɔge Komo a kpaane ba tobo ka Nianankoro boɔrɔ ka o de ba kpeɛŋaa na zaa yi ba sɛŋ. Nianankoro ne o pɔge Attou ta la o areba Djigui yiriŋ, onaŋ la neɛ meŋ naŋ zɔŋ ka a kɔɔre.

A deɛdeɛmɛ a sinii poɔ  

[maaleŋ | Maale eŋ yizie]

·        Issiaka Kane - Nianankoro

·        Aoua Sangare - Attou

·        Niamanto Sanogo - Soma / Djigui

·        Balla Moussa Keita - Rouma Boll, Fula king

·        Soumba Traore - Mah

·        Ismaila Sarr - Bofing

·        Youssouf Tenin Cissé - Le petit garçon d'Attou

·        Koke Sangare - Komo chief

Kyɔɔtaa a sinii ŋa naŋ nyɛ

[maaleŋ | Maale eŋ yizie]

Yeelen sinii ŋa nyɛ la gyamaa naŋ yeli ka o ba e[4] kyɛ ka a baara zaa ka onaŋ la wa e Afrikan paaloŋ zaa sinii soŋ ka o tɔ zaa ba kyebe.[5]

A sinii ŋa la da de a  Jury Prize at the 1987 Cannes sinii kyɔɔtaa a tigiri saŋa, kyɛ naŋ e a Afrikan paaloŋ zaa onaŋ neŋ la a sinii danweɛŋ soba naŋ de a kyɔɔtaa ŋa. A sinii ŋa na ne o zu da la nyɛ la boɔlaa a Golden Palm kyɔɔtaa eŋa a yuoni na zaa poɔ.[6]

4th Independent Spirit Awards kyɔɔtaa poɔ, a sinii ŋa da nyɛ la boɔlaa.

A tendaazaa sinii maale poɔ, a yi a 2010[7] yuoni poɔ o na la da nyɛ a 94 soba a boma 100 poɔ onaŋ soma.

Meŋ kaa kyɛ nyɛ

[maaleŋ | Maale eŋ yizie]

·  List of Afrofuturist films

·  Who Fears Death, a Nigerian book with similar subject matter

Sommo Yizie

[maaleŋ | Maale eŋ yizie]
  1. "Film Notes -Yeelen". www.albany.edu.
  2. "Between Ethnography and Fiction: Films by Jean Rouch in Francophone Africa". Archived from the original on 2022-08-02. Retrieved 2022-01-15.
  3. "Yeelen - Brows Held High". September 29, 2015 – via YouTube.
  4. "Yeelen". Turner Classic Movies. Archived from the original on October 12, 2013.
  5. "Brightness (Yeleen)". jonathanrosenbaum.net. Retrieved 2022-01-15.
  6. "Festival de Cannes: Yeelen". festival-cannes.com. Archived from the original on August 22, 2011. Retrieved 2009-07-19.
  7. "The 100 Best Films Of World Cinema". Empire. September 23, 2019.