Vare le yelbulo

Orunyege-Ntogoro

Yizie Wikipiideɛ
Orunyege-Ntogoro
type of dance
Aŋa yitaalombileUgandan folk dance Maale eŋ
PaaloŋUganda Maale eŋ
Located in the administrative territorial entityBunyoro, Tooro Kingdom Maale eŋ
Country of originUganda Maale eŋ

Orunyege-Ntogoro e la saaŋkompare seɛre naŋ yi Bunyoro ane Tooro a Uganda sapare seŋ poɔ. O e la kultaa seɛre, o maŋ lanne la gɔnne(ebinyege) ane kyeemɛ(entogoro), ama la maŋ lantaa tere a seɛre seɛbo. A seɛre ŋa, pɔgesare ane pɔllɔ la seɛ o, a seɛre ŋa ka ba maŋ seɛ a bɔ ne taa bee a kultaa.[1][2][3][4][5][6]

Orunyege-Ntogoro e la seɛrɛ ayi naŋ lantaa. Orunyege ane Ntogoro. Orunyege yi la Hoima ane Fort Portal paaloŋ poɔ kyɛ ka Ntogoro meŋ yi Masindi paaloŋ poɔ. A seɛre ama ayi ziyiraa yi la taa kyɛ ka a seɛre taa tɛɛtɛɛ. Orunyege seɛre e la gidigidi ane faŋa seɛre kyɛ ka Ntogoro maŋ e baaloŋ lɛ o ba fere ka fo taa faŋa.[7]

A seɛre ŋa piilu zie yi la saŋa nansaamine naŋ da kaara a ba paaloŋ, Bunyoro ane Tooro la da kpeɛŋaa ane noba tage lantaa a paaloŋ na poɔ. A seɛre yelnimizeɛ la ka ba maŋ seɛ a wuli ba saaŋkonnoŋ, ba noba waaloŋ ane lɛ banaŋ nɔntaa a nyɔgetaa. A seɛre tɔnɔ kaŋa la o maŋ vɛŋe la ba nyɔge taa baaloŋ ane nimipɛle bone la a ko baapaalba, zimaane saŋa la ka ba deɛne ka nyuu wa pɛle a wagere na.[8][9]

A deɛmo bee a seɛre

[maaleŋ | Maale eŋ yizie]

Orunyege-Ntogoro seɛre ŋa, noba bayi bayi la maŋ laŋ seɛ, dɔɔ ane pɔge, a dɔɔ la ka ba boɔlɔ,(abakwongezi) ka a pɔge meŋ di ka (abakwetegerezi). A dɔɔ seɛseɛrɛ maŋ seɛ bee tuŋ la kuri ŋmaa kpare ŋmaa, a leŋ ebinyege, ŋmaŋkoɔre a eŋ ba gbɛɛ poɔ. A pɔgeba meŋ seɛ gaŋkuri wogi kyɛ leŋ entogoro ba naŋ maale ne libipilaa a eŋ ba seɛ poɔ a viiri ba seɛ, a bonseɛrɛ ama la maŋ soŋ ka kpeelɛ a toɔ laŋ miini ne a boŋŋmeɛre.[10]

A seɛre boŋŋmeɛre la, gaŋgaa, eele, ane gyile. A gaŋga-ŋmeɛrebɛ ŋmeɛbo la maŋ wuli lɛ a seɛre tɛɛtɛɛ na seɛseɛrebɛ naŋ na seɛ. A eele peɛloo ane gyile ŋmeɛbo a paale a yiele la maŋ wuli a seɛre laafeɛloŋ. A seɛre maŋ taa la wederɛ ka ba boɔlɔ o omukama, ona la maŋ de weɛŋ a kyeɛrɛ a yiele, a pugeru kyɛ maala laare meŋ enne a seɛseɛrebɛ ane a gyamaa naŋ kaara a seɛre.[11]

A seɛre taa la setaɛ parɛɛ gyamaa, ka a mine la ŋmaaviiri seɛbo, tɔŋ-tutaa seɛbo, gbulo bee bayi bayi seɛbo. A wederɛ la maŋ wuli a seɛseɛrebɛ lɛ banaŋ na seɛ a lɛ a gaŋga ŋmeɛrebɛ naŋ ŋmeɛrɛ. A seɛseɛrebɛ meŋ maŋ seɛ wuli la setaɛ na ba naŋ baŋ, ka a mine la varebo, paresɛgɛ miibo.[12][13]

Seɛre Tɔnɔ.

[maaleŋ | Maale eŋ yizie]

Orunyege-Ntogoro e la seɛre naŋ maŋ leɛ teɛre Bunyoro ane Tooro noba saaŋkonnoŋ ane ba sagedeebo. A seɛre ŋa e la seɛre ba naŋ maŋ seɛ ka eŋgama yuo ne a nyɔvore, nɔntaa ane nimipɛle. A seɛre ŋa noba tage la lantaa ane nɔntaa a noba[14] kpakyaga poɔ. A seɛre ŋa la maŋ wuli a noba saaŋkompare waaloŋ. Orunyege-Ntogoro seɛre ŋa e la bonzannaa a sakuuri poɔ. O e la seɛre naŋ maŋ wuli baapaalba kyiiruŋ ane anaŋ seŋ ka ba baŋ a teŋɛ poɔ, a zuazaa, teŋɛ, a paaŋ de ne kultaa yeltarre. O e la seɛre naŋ maŋ ko baapaaalba vuo ka ba toɔ yeli bɔtaa yɛlɛ bee kultaa yɛlɛ. A seɛre ŋa maŋ soŋ la ka dɔbɔ nyɛ ba pɔgedere ka pɔgeba serekuli naŋ senne ba kultaa.[15][16][17][18]

Sommo Yizie

[maaleŋ | Maale eŋ yizie]
  1. Kobusinge, Brenda (2022-10-21). The role of Orunyege music in promoting Bunyoro's traditions and culture (Thesis thesis). Makerere University.
  2. Cimardi, Linda (2023). Performing Arts and Gender in Postcolonial Western Uganda. Boydell & Brewer. ISBN 978-1-64825-032-3.
  3. Tumwine, Jesse (January 2017). The social and economic history of Toro kingdom 1830-1962 (Thesis thesis). Kyambogo University (un published work).
  4. Mabingo, Alfdaniels (2019-09-02). "'African dances are valid knowledge': Dance teachers' de/construction of meanings from cultural heritage dances in Uganda". Research in Dance Education. 20 (3): 311–330. doi:10.1080/14647893.2019.1631271. ISSN 1464-7893. S2CID 202245646.
  5. Martí, Josep; Revilla, Sara (2018-01-23). Making Music, Making Society. Cambridge Scholars Publishing. ISBN 978-1-5275-0741-8.
  6. Mabingo, Alfdaniels (2017), Barton, Georgina; Baguley, Margaret (eds.), "Pedagogies of Adaptation: Teachers' Reflections on Teaching Traditional Ugandan Dances in Urban Schools in Kampala, Uganda", The Palgrave Handbook of Global Arts Education, London: Palgrave Macmillan UK, pp. 285–304, doi:10.1057/978-1-137-55585-4_18, ISBN 978-1-137-55585-4, retrieved 2024-01-09
  7. http://dissertations.mak.ac.ug/handle/20.500.12281/14412
  8. https://www.monitor.co.ug/uganda/lifestyle/entertainment/runyege-tooro-s-energetic-dance-1525636
  9. https://www.tandfonline.com/doi/full/10.1080/14647893.2019.1631271
  10. https://web.archive.org/web/20240813215833/https://lpa.mak.ac.ug/notation-african-indigenous-dance-inquiry-application-labanotation-theory-understand-myel-bwola
  11. https://books.google.com/books?id=q_jMEAAAQBAJ&dq=Orunyege+dance&pg=PP1
  12. Kobusinge, Brenda (2022-10-21). The role of Orunyege music in promoting Bunyoro's traditions and culture (Thesis thesis). Makerere University.
  13. Martí, Josep; Revilla, Sara (2018-01-23). Making Music, Making Society. Cambridge Scholars Publishing. ISBN 978-1-5275-0741-8.
  14. Tumwine, Jesse (January 2017). The social and economic history of Toro kingdom 1830-1962 (Thesis thesis). Kyambogo University (un published work).
  15. Beattie, J. H. M. (January 1958). "Nyoro Marriage and Affinity". Africa. 28 (1): 1–22. doi:10.2307/1156570. ISSN 1750-0184. JSTOR 1156570. S2CID 143976875.
  16. Cimardi, Linda (2023). Performing Arts and Gender in Postcolonial Western Uganda. Boydell & Brewer. ISBN 978-1-64825-032-3.
  17. Mabingo, Alfdaniels (2019-09-02). "'African dances are valid knowledge': Dance teachers' de/construction of meanings from cultural heritage dances in Uganda". Research in Dance Education. 20 (3): 311–330. doi:10.1080/14647893.2019.1631271. ISSN 1464-7893. S2CID 202245646.
  18. Mabingo, Alfdaniels (2017), Barton, Georgina; Baguley, Margaret (eds.), "Pedagogies of Adaptation: Teachers' Reflections on Teaching Traditional Ugandan Dances in Urban Schools in Kampala, Uganda", The Palgrave Handbook of Global Arts Education, London: Palgrave Macmillan UK, pp. 285–304, doi:10.1057/978-1-137-55585-4_18, ISBN 978-1-137-55585-4, retrieved 2024-01-09