Bono Kɔkɔkpɛglaa
| Aŋa yitaalombile | Central Tano, Akan |
|---|---|
| Native label | twi |
| Paaloŋ | Ivory Coast, Ghana |
| Indigenous to | Zanzan District, Brong-Ahafo Region, Bono Irigyin, Bono East Region, Ahafo Region |
| Writing system | Latin script |
| Ethnologue language status | 5 Developing |
| Used by | Brong people |
| Yitaa gbuli | Category:Twi pronunciation |
Bono noba meŋ naŋ boɔlɔ Abron, Brong, ane Bono Twi e la kɔkɔkpegelaa naŋ poɔ a Akan kɔkɔkpegelɛ poɔ a Bono noba naŋ yɛle.[1]
A Bono noba naŋ yɛle o ta la 1.2 milliyɔɔ a Ghana poɔ, a Bono irigyin, a Bobo East irigyin, ane noba naŋ ta 300,000 a eastern Côte d'Ivoire poɔ.[2]
A ŋmene gana lammo a Ghana piili a Bono Twi ŋmene gane leɛroo a yuoni 2007 a baare a gama lezare ne ayɔpoi a ŋmene gampaaba. A toma zaa na baare a yuoni 2027 ne a ŋmene gakɔrɔ. Noba gyamaa naŋ yɛle Bono maŋ baŋ yɛle a Asante kɔkɔre.[3]
Yitaaloŋ ne a Akan kɔkɔre
[maaleŋ | Maale eŋ yizie]A kpɛtaaloŋ ne a Bono na baŋ e la kpeɛŋaa. Bono kɔkɔre maŋ wono la a Akan kɔkɔkpegelɛ mine ka a mine Asante, kyɛ a woŋ taa na maŋ maŋ sigi la ka a tenne wa e tɔɔre ne taa ane Fante meŋ e kɔkɔre o tɔɔraa.[4]
Bono ane Wasa e la kɔkɔkpegelɛ tɛɛtɛɛ ne Akan. Ane Fante, Bono meŋ e la a kɔkɔtɛɛtɛɛ kaŋa, a yɛlbie mine maŋ kyilli ye seŋ a yelbiri ŋa bɛ naŋ neyaga yuleɛrɛ naŋ ba la kyɛbe ziiri mine.
Tɛɛtɛɛloŋ naŋ bebe a Akan kɔkɔkpegelɛ mine poɔ
[maaleŋ | Maale eŋ yizie]Phonological
[maaleŋ | Maale eŋ yizie]- Bono maŋ de /h/ ba voonebie poɔ kyɛ ka Asante maŋ maale o ka o e tamanyine hy (/ɕ/) ane hw (/ɕʷ/): cf. Bono taa hia kyɛ ka Asante taa hyia (pɔgetaa).
- Bono taa la [l] ane [r] ka a maŋ areko taa kyɛ ka Asant taa /r/ yoŋ /l/. Aŋa Akan naŋ taa [d] a Bono yɛlbie mine naŋ [l], [r], ane [d] ka a maŋ areko taa aseŋ fiela/fiera/fieda ("Friday"). A yeltɔɔre na baŋ bebe a yelbie areko taa a Asante kɔkɔre poɔ.aseŋ. akɔlaa/akɔraa/akɔdaa ("bie").
- A Akan kɔkɔkpeɛle maŋ kpaa na la a yelbiri ŋa nà maŋ boɔle la ne kɔkɔbile kyɛ ka Bono o e la né, ne kɔkɔkpoŋ.
- A ŋa Akan kɔkɔkpegelɛ mine ane a Kwa kɔkɔrɛɛ gyamaa naŋ taa a voonebidaare niŋe maraa a Bono ba taa nyɔerɛmɛ niŋe maraa togitogi. Bono ne Asante taa a cf. Bono pɔnkɔ ane Asante ɔpɔnkɔ ("boŋ").
Kɔkɔre bɛŋɛ
[maaleŋ | Maale eŋ yizie]Yoleɛrɛ
[maaleŋ | Maale eŋ yizie]| Independent | Subject | Possessive | Object | |
|---|---|---|---|---|
| First sing. | me | me- | me- | m |
| Second sing. | wo | wo- | wo | w |
| Third sing. | ɔno | wɔ- | ɔ-; ne | no |
| First pl. | yɛ | yɛ- | yɛ | yɛ |
| Second pl. | hõ | hõ- | hõ | hõ |
| Third pl. | bɛ | bɛ- | bɛ | bɛ |
| Unspecified | ɛ- |
Sommo yizie
[maaleŋ | Maale eŋ yizie]- ↑ https://www.scribd.com/document/499620036/Kwame-Arhin-A-profile-of-Brong-Kyempim-1
- ↑ https://www.ethnologue.com/language/aka
- ↑ https://web.archive.org/web/20241213175935/https://www.researchgate.net/publication/355410564_An_Akan_Bono-Twi_Mother-Tongue_Commentary_on_the_Second_Letter_of_John
- ↑ https://en.wikipedia.org/wiki/Bono_dialect#cite_ref-:2_8-1